K domestikácií vlka došlo síce nezávisle od seba na rôznych miestach a s rôznymi časovými odchýlkami, no najneskôr sa tento proces datuje približne pred 10 000 rokmi. Podľa nových výskumov sa upustilo z teórie, že k domestikácií sa začali na Blízkom, či Strednom východe, ale prvé vlky sa zdomácňovali práve v Európe.
Tieto výskumy taktiež vyvracajú, tak dlho zaužívanú, poveru o tom, ako bol vlastne prvý vlk zdomácnení. Všetci pozdáme príbeh, ako si prvý muž vzal vlčie mláďa a vychoval si z neho prvého psa. Začína sa presadzovať myšlienka, že to bol vlk, ktorý spravil prvý krok a prišiel k ľudským obydliam, aby sa živil odpadom, ktorý v tých časoch tvorili prevažne kosti a pozostatky z ľudských koristí.
Na základe archeologických výskumov bolo zistené, že priamymi predkami našich psov, ako ich poznáme boli výlučne vlky a šakaly. Z kostrových pozostatkov vieme určiť tri poddruhy psov, ktoré sa v dome kamennej vyskytovali na území Európy a Ázie.
Pes rašelinný (Canis familiaris palustris Rütimeyer) – Tento druh psa bol najrozšírenejší v dnešných európskych oblastiach Ruska, Západnej Európy a Sibíri. Predpokladá sa, že práve tento druh je predok dnešných plemien ako sú lajky, špice, teriéry či pinčovia.
Pes Inostrancevov (Canis Familiaris Inostranzewi) – Tento druh je predok všetkých severských, vlkom podobným plemenám, či pastierske psy, ktoré sa používali na stráženie stád, či lov veľkej zvery. Kostra tohto psa na našla v oblasti Ladožského jazera.
Tretím typom je pes Putatinov (Canis Familiaris Decumannus) – Za prapredka toho psa sa považuje vlk európsky. V mnohom sa kostra podopá psovi Inostrancevovho, až na drobné rozdiely, ako dlhšia tvárová časť a kratšia lebka. Sú predpoklady, že potomkovia toho psa sú dingovia, orientálne psy a niektoré z druhov lajok.
Uvádza sa, že približne v dobe 4000 až 5000 pred Kristom sa vyskytoval ešte jeden druh psa – Pes bronzový. Stretávame sa ešte s pojmom „Pes popelnicový“ . Potomkovia psa bronzového sú ovčiarske psy európskeho typu. Pričom pes popelnicový je výsledkom kríženia psa bronzového a psa rašelinného. Tento poddruh tvorí základ dnešných plemien ako sú duriče, pudle a lovecké psy.
Hoci všetky tieto typy psov majú spoločného predka – vlka, vďaka kríženiu sa niektoré plemená na svojho praotca už nepodobajú. Okrem zjavných fyzických rozdielov sú aj menej nápadné anatomické rozdiely, vďaka ktorým vieme psa od vlka rýchlo odlíšiť.
Narozdiel od vlka, psy nemajú pachové žľazy pri chvoste.
Ak by sme porovnávali mozog vlka s rovnako veľkým psom, psí mozog má približne o 30% nižšiu hmotnosť.
Vlk je výhradne mäsožravec, teda oproti všežravým psom je ich tráviaci trakt kratší.
Stopa vlka je dlhšia a užšia, ako stopa rovnako veľkého psa.
Vďaka dlhému procesu domestikácie sa postupne z našich psov vytratilo mnoho už nepotrebných inštinktov, niektoré naopak pri zdomácnení získali.
Či už vedľa vás leží malá čivava, alebo drieme írsky vlkodav, obe tieto plemená majú spoločného predka, oboch ich spájajú stovky generácií vývoja, vďaka ktorým máme dnes psa, ako ho poznáme. Verného, oddaného spoločníka.